Žiadna meteo stanica nedokáže nahradiť človeka, ktorý je priamo vo vinohradoch, vraví Tibor Vereš (interview 1. časť)
Vyrobiť lahodné víno je pre vinára tá najväčšia výzva. Okrem vízie a skúseností, však musí mať aj dobrú úrodu, s ktorou môže pracovať. Tak, ako kuchár potrebuje kvalitné ingrediencie, aby mohol uvariť skvelé jedlo, tak aj vinár potrebuje kvalitnú surovinu – zdravé a správne vyzreté hrozno.
O tom, ako dosiahnuť potrebnú kvalitu a ako prebieha starostlivosť o vinohrady, sme sa porozprávali s naším vinohradníkom Tiborom Verešom.
Návrat k rodinnej tradícii
Predstavte sa nám trochu bližšie. Kto ste a ako ste sa ocitli na Tokaji?
Volám sa Tibor Vereš mladší a pochádzam z obce Viničky, čo je vinohradnícka oblasť Tokaj. Pracujem ako vinohradník pre vinárstvo Chateau GRAND BARI, kde mám na starosti vinohrady o ploche cca 60 ha. Časť z tejto plochy tvoria staré, 30 ročné vinohrady a časť úplne nové vinohrady, ktoré som pomáhal vysádzať ešte s mojím otcom.
K vinohradníctvu vás teda priviedol váš otec?
Určite áno. Mne sa to páčilo už od malička a od nejakých 14.tich rokov sme chodili spolu s otcom rezať vinič, pretože naša rodina má 7 árov viníc.
Aj moji starí rodičia mali vinohrady. Dokonca babka ešte za čias socializmu pracovala vo vinárskych závodoch vo Veľkej Bare (keď to tam ešte fungovalo).
Takže voľba povolania bola jasná?
Nie tak celkom. Predtým som pracoval na strednom odbornom učilišti. Výhodou tejto práce bolo, že keď deti mali cez leto prázdniny, mal som voľno aj ja – vďaka čomu som sa mohol viac venovať rodinným viniciam. Potom však školu zavreli a prepustili všetkých zamestnancov. Musel som teda porozmýšľať, ako ďalej.
To bol ten moment, kedy ste sa začali venovať vinohradníctvu profesionálne?
Áno. Keďže som sa starostlivosti o vinič venoval už od mlada, videl som v tom budúcnosť. Zhodou okolností v tom čase už pre Chateau GRAND BARI pracoval môj otec, takže som sa cez neho skontaktoval s ľuďmi z vinárstva, a potom to už išlo. Odvtedy som častejšie vo vinohradoch, ako doma. Ja som tam veľmi rád, ale moju manželku to trochu hnevá. Vo vinohradníctve totiž nehrá rolu, či vám „padla“ alebo či je víkend, sviatok.
Umenie starostlivosti o vinice
Čo obnáša každodenná práca vinohradníka?
V prvom rade je to veľmi veľká zodpovednosť za všetko. Musím usmerňovať ľudí, riadiť postup prác – aj tých ručných, aj mechanických. To, ktoré práce ideme vykonávať, závisí aj od toho, koľko mám k dispozícii kvalifikovaných pracovníkov.
Našťastie momentálne máme ideálny stav ľudí na tak veľkú plochu, čo je asi 12 stálych pracovníkov. Plus sú tu brigádnici, ktorých využívame hlavne na zber hrozna.
Hrozno sa zbiera ručne?
Áno ručne. Malú časť sme zbierali aj s kombajnom, ale väčšina hrozna sa oberá ručne. To je podľa mňa najlepšie, lebo pri ručnom zbere sa bobule nepoškodia. Takto vieme zabezpečiť požadovanú kvalitu.
Ako prebieha starostlivosť o vinohrady? Čo všetko musíte zabezpečiť, aby bolo možné dosiahnuť kvalitnú úrodu?
V podstate začíname už v decembri, keď opadajú všetky listy – rezom viniča, ktorý dokončíme niekedy v januári. Začiatkom februára prichádza na rad vyväzovanie kmienkov a následne zelené práce. Tie sa robia zhruba v máji; záleží od počasia.
Zelené práce sú veľmi dôležité a musia byť vykonané včas. Aby tie kry boli prevzdušnené, mali priestor a neboli zadusené. A hlavne, aby ich nenapadli choroby (huby) ako perenospóra alebo múčnatka. Medzi zelené práce patrí odlom, zastrkávanie zelených výhonkov, čistenie kmienkov a tak ďalej. Keď už to vyrastie, tak sa to orezáva, aby sme tomu dali požadovaný tvar.
Zber potom začíname koncom augusta, začiatkom septembra, kedy ako prvá odroda dozrieva Muškát žltý.
Je možné nájsť nejaké rozdiely pri ošetrovaní jednotlivých tokajských odrôd? Vyžaduje si niektorá odroda väčšiu pozornosť?
Napríklad spomínaný Muškát žltý. Ten je náchylnejší na choroby v porovnaní s ostatnými odrodami.
Integrovaná ochrana s minimálnymi chemickými zásahmi
Ako sa dá bojovať proti chorobám viniča? Postrekmi?
Vzhľadom na to, že vinice Chateau GRAND BARI spadajú do integrovanej ochrany, máme presne stanovené, koľkokrát do roka je možné aplikovať chemické postreky proti peronospóre, múčnatke či hnilobe (takýto postrek je napríklad povolený len raz do roka).
Hlavne však používame bio prípravky na ošetrenie, pri ktorých nie sme nijako limitovaní. Ide o listové hnojivá na prírodnej báze, spomeniem Alginure, alebo podobné prípravky s výťažkom z rias. Takisto používame aj pomarančový olej.
Prečo majú vinohradníci často problémy s múčnatkou?
Problémom je počasie. Predovšetkým keď prší, napríklad od rána do obeda, a potom sa náhle zvýši denná teplota, povedzme až na 30 stupňov. Vtedy hrozí, že sa múčnatka najviac rozšíri.
Keď je práca záľubou
Ktorá z činností vo vinohradoch je pre vás najnáročnejšia, jednak časovo a možno aj fyzicky?
Ochrana viniča a postrekovanie. Takisto je potrebné stále sledovať aj zmenu počasia, hlavne keď prší niekoľko dní vkuse. Tam je interval cca 10, maximálne 12 dní. Máme na to aj meteorologickú stanicu, z ktorej si sťahujeme a vyhodnocujeme údaje. Ale hlavne musíte byť vo vinohrade aj fyzicky a sledovať to. Nemôžete sa spoliehať len na meteorologickú stanicu.
A naopak... Čo vás na vašej práci baví najviac?
Mám rád všetky práce. Mňa nebaví sedieť niekde v kancelárii, radšej budem chodiť po viniciach a sledovať, ako to rastie a kontrolovať, či tam nie sú náznaky choroby. Pri 60 hektároch to trvá skoro celý deň.
Keby ste však mali spomenúť iba jednu, konkrétnu činnosť? Ktorú máte najradšej?
Rez viniča. Pred niekoľkými rokmi som aj vyhral celoslovenskú súťaž o Zlaté nožnice.
Navyše, jeden môj žiak, ktorého som naučil rezať vinič, tiež vyhral túto súťaž – v kategórii junior. Zaujímavosťou pritom je, že sa nikdy predtým nevenoval starostlivosti o vinič alebo vinohrady; dokonca ani nepochádza z vinárskej rodiny.
Neskôr sa zúčastnil aj súťaže vo Francúzsku, kde bol ako junior takisto úspešný.