Chateau GRAND BARI s.r.o.

Ste starší ako 18 rokov?

 zapamätať
Chateau GRAND BARI s.r.o.

Chateau GRAND BARI s.r.o.

Blog

Nový vietor v Chateau GRAND BARI vďaka Michalovi Bartákovi (interview 1. časť)

GrandBloger 25. August 2017

Už je to niekoľko mesiacov, čo sa vinársky tím rozrástol o nového člena. Michal Barták sa v apríli tohto roka stal významnou posilou nielen vo viniciach, ale aj priamo vo výrobe. Ako vinár má na starosti vytváranie lahodných a moderných vín – s dôrazom na ich kvalitu a rešpektovanie tradícií, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Tokaja.

Od oceňovaného bežca k profesionálnemu vinárovi

Povedzte nám niečo o sebe. Kto je Michal Barták? A kedy sa u vás objavila vášeň k vínu?

To je ťažká otázka hneď na úvod. Začalo to tak, že som chcel byť v niečom profík. Najprv som chcel byť profík-športovec (v behu na dlhé trate), ale zranil som sa. Následne som si hovoril, že nechcem byť tréner, že chcem niečo dokázať sám.

Trochu som preto cestoval, hľadal sa. Ale pre mňa to bol nevyhnutný proces, ktorý mi pomohol zadefinovať si, čo mám v živote rád a čo chcem robiť. A prišiel som na to, že mám veľmi rád prácu vo vinici a vzťahy, ktoré sa v nej rodia. Tam, odkiaľ pochádzam, je totiž bežná súčasť našich životov, že každá z rodín v malokarpatskej vinohradníckej oblasti má kúsok zdedeného vinohradu a stará sa oň. Pritom som videl, ako sa utužujú rodinné vzťahy a vytvára sa akési puto.

Tak som začal študovať na Mendelovej univerzite v Brne, na záhradníckej fakulte v Lednici; odbor vinohradníctvo a vinárstvo. V druhom ročníku som išiel na Erasmus do Španielska, kde som bol rok na EUITA v Madride a stretol som tam úžasných ľudí, ktorí ma inšpirovali a nesmierne motivovali. Až tam som sa v podstate začal ponárať do toho, čo je profesionálne vinárstvo, resp. moderné vinárstvo (hoci som mal predtým niečo naštudované z knižiek a o víne som mal nejaké znalosti).

Čo bolo pre vás zlomom vo vašej kariére vinára?

Rok 2009, keď som počas praxe začal pracovať pre vinárstvo Víno Matyšák, kde som veľmi rýchlo zistil, že prax mi dáva viac ako škola. Našťastie mi profesori vychádzali v ústrety a mohol som byť vo vinárstve stále viac a viac. A popritom som so spolužiakom skúšal vytvoriť vlastnú značku – Malé divy – čo bolo super.

Podarilo sa?

Vlastne áno, aj keď ja som už od toho odskočil (na jar 2015). Bolo to totiž v čase, keď som mal okrem tohto projektu aj stále zamestnanie, a to si začal trochu odnášať môj vzťah. Preto som si povedal, že buď to budem robiť naplno, alebo vôbec. Nemám rád priemerné výsledky.

Návšteva zanietených vinárov

O akú výzvu išlo?

Mal som dve možnosti. Buď pôjdem cestou „sám na seba“ (ale nemal som podmienky), alebo pôjdem cestou, že sa budem vzdelávať. A rozhodol som sa, že sa pôjdem vzdelávať. Nebolo jednoduché nájsť si angažmán, ale nakoniec sa to podarilo. Odišiel som do Nemecka, do vinárstva Weingut Horst Sauer, v oblasti Fransko, čo bola pre mňa veľká životná lekcia. Videl som takú vášeň, také nasadenie, až by som povedal, že život ohrozujúce nasadenie. Tak to bolo úžasné.

A potom som bol ešte nakrátko v Rakúsku, vo vinárstve Weingut Loimer, v oblasti Kamptal. Ale prakticky hneď na to prišla ponuka zo Chateau GRAND BARI, ktorá bola veľmi zaujímavá.

                                                

Kvalita namiesto kvantity

Ako vnímate slovenský vinársky priemysel?

Povedal by som, že slovenský vinársky priemysel je stále veľmi mladý. Podľa mňa sa nachádza v takej druhej etape. Tá prvá etapa bola etapa rýchlych vín. Dnes pred nami stojí otázka zadefinovania identity jednotlivých vinárskych regiónov a zároveň štýlov vinárov tak, aby boli rozlíšiteľní.

Mám pocit, akoby sme ešte nedorástli. Ale treba byť trpezliví, pretože novodobé slovenské vinárstvo sa narodilo až v 1997 s novým vinárskym zákonom a odvtedy prebehlo len krátkych 20 rokov. Aj keď sa vybudovalo veľa, tak ešte tu sú veľmi zanedbané vinice. A kým nebudú tieto vinice v top stave, nepomôže nám žiadna svetová medaila.

Až potom bude Slovensko robiť svetové vína.

Ak by ste mali porovnať slovenské a nemecké vinárstva, v čom vidíte najväčšie rozdiely?

Oni našli to, čomu sa hovorí kvalita. U nás boli roky socializmu späté s kvantitou. Následne sa tento pojem opäť našiel, a to v rýchlej ceste tvorby vín, ktoré sú určené na rýchly konzum. Ale aj to bolo na niečo dobré, pretože to vytvorilo módu pitia vín. Je skvelé, koľko ľudí dnes pije víno.

"To, čo je však v rakúskom a nemeckom svete iné, je to, že sú tí vinári v prvej lige. Pre mňa je prvá liga vtedy, keď vinár pracuje s hroznom z vlastných viníc. V tom momente hovoríme o uzavretom celku a tá kvalita, ako vo vinici, tak v pivnici, je jedinečná."

Tiež mám pocit, že kvalita obrábania viníc v Nemecku a v Rakúsku, hovorí o tom, že aj napriek náročným podmienkam sa všetko dá. Dá sa aj na kameni, aj na svahoch, ktoré sú skôr lyžiarske ako vinárske. Len sa musí chcieť. Napríklad vo Fransku, kde bol 60% svah a keď vám padlo hrozno počas oberačky, tak odišlo dole, 30 metrov nižšie. Tam som videl, že Nemci majú niečo v sebe, čo nepozná hranice v rámci svojho pracovného nasadenia. A to je veľmi inšpiratívne.

Zároveň majú úctu k vínu a cestou minimálnych zásahov vytvárajú produkt, ktorý je trvalý – možno nie tak aromatický a expresívny ako mladé, rýchle vína – ale naozaj trvalý.

Podľa mňa je čas vo vinárskom priemysle jeden z atribútov, ktorý sa zanedbáva. Víno, ktoré dokáže mať stabilný prejav počas 5 rokov a súčasne naberať vďaka zreniu na kráse, má vyššiu kvalitu, ako v prípade krátkej (ako my vinári hovoríme, esterovej) aromatiky, s tenkým telom a s obmedzenou životnosťou.

A preto si myslím, že táto rýchla cesta, je len fáza – fáza vo vývoji slovenského vinárstva a teším sa na tú ďalšiu. Nesmieme ale zabúdať na to, že Rakúšania nemali socializmus.

Čo ešte chýba slovenskému vinárstvu, je spoločný marketing. Neznamená to, že sme pozadu. Len sme mladší brat, ktorý musí dospieť.

Slovenské vinohradníctvo má pred sebou ešte kus cesty, aby dobehlo tie najlepšie vinárske regióny v Európe. Akí sú podľa vás slovenskí vinári?

Je to veľmi pracovitá skupina ľudí a súčasne veľmi súťaživá. Ale zdá sa mi, že pod tlakom financií a zabezpečenia chodu vinárstva, sú niekedy nútení vytvárať produkty, ktoré nerešpektujú ich vlastný vinársky názor. A tak, žiaľ, musia ísť tou rýchlou cestou výroby vín.

O tom, ako sa Michal Barták ocitol vo vinárstve Chateau GRAND BARI a kde vidí najväčší potenciál vinohradníckej oblasti Tokaj, si prečítate v ďalšej časti rozhovoru s naším novým vinárom.