Na to, aby ste si mohli vychutnať pohár vášho obľúbeného vína, je potrebná precízna starostlivosť o vinič, tvrdá práca vo vinohradoch a veľký kus vinárskeho umenia. Kým sa z bobúľ hrozna stane víno, musí prejsť dlhú a časovo náročnú cestu.

1. Predsezónna príprava

Na samotnom začiatku stojí vinič. V zimných mesiacoch, keď nemá žiadne listy, sa vykonáva jeho rez. Následne sa vyväzujú kmienky a potom na jar prebiehajú zelené práce (napr. odlom či zastrkávanie výhonkov). Všetky tieto činnosti pomáhajú viniču, aby prosperoval. Pre dosiahnutie kvalitnej úrody nesmieme zabudnúť ani na ochranu pred typickými chorobami, akými je peronospóra alebo múčnatka.

2. Zber hrozna

Dobré víno je možné vyrobiť iba z kvalitnej suroviny. Preto je prvým krokom zber hrozna v ten správny čas. To znamená v plnej zrelosti a kvalite. Zber sa môže vykonávať ručne alebo použitím kombajnu. Pri mechanickom zbere však dochádza k poškodeniu a znehodnoteniu bobúľ, preto v Chateau GRAND BARI preferujeme ručné zbieranie hrozna.

3. Rozomletie hrozna

Rozomletím bobúľ hrozna vzniká tzv. rmut, ktorý je už zbavený strapiny a zrniečok a je pripravený na ďalšie použitie.

4. Kvasenie a lisovanie

Proces kvasenia môže byť rôzny a to podľa toho, o aký druh vína ide. Červené vína sa nechávajú nakvášať na šupkách hrozna (ako dlho závisí od konkrétneho spôsobu výroby). Počas tohto procesu sa do rmutu uvoľňuje určité množstvo tanínov, farbív a ďalších látok, ktoré vo výsledku ovplyvnia chuť daného vína. Lisovaním následne vzniká mladé víno.

Na rozdiel od červeného vína sa pri výrobe bieleho väčšinou nepoužíva metóda nakvášania na šupkách. Rmut sa rovno zlisuje a vznikne z neho mušt, teda hroznová šťava. Mušt však nekvasí – a preto je potrebné s ním ďalej pracovať.

Po odkalení muštu, kedy sa zbaví drobných nečistôt, šupiek či úlomkov zrniečok, sa mušt stáča z kvasničných kalov. Až následne je pripravený na fermentáciu, čiže kvasenie.

5. Zrenie vína

To, kde a ako víno dozrieva, má obrovský vplyv na jeho konečnú chuť a tiež buket. Víno môže zrieť v klasických dubových sudoch – vtedy hovoríme o oxidatívnej metóde výroby vína, pri ktorej je počas celého procesu prítomný kyslík. Takto vyrobené víno má plnšie telo, tmavšiu až jantárovú farbu a v chuti je cítiť medové tóny. Takýmto spôsobom sa napríklad vyrábajú tokajské putňové vína.

 

Vedeli ste, že : Dĺžka zrenia závisí od konkrétneho vína? Kým svieže víno potrebuje dozrievať „iba“ niekoľko týždňov, tokajské výbery vyzrievajú minimálne 3 roky.

Pokiaľ víno dozrieva v antikorových tankoch, ide o tzv. reduktívnu metódu (bez prístupu vzduchu), ktorá sa najčastejšie využíva pri výrobe moderných, sviežich odrodových bielych vín a akostných červených vín. Tento spôsob výroby vína zvýrazňuje ovocnosť a aromatiku odrôd. Zaujímavosťou je, že víno dozrieva aj vo fľaši.

6. Fľašovanie

Po vyzretí vína sa vykonávajú procesy, ktoré ho pomáhajú zastabilizovať (aby sa nepokazilo a nezakalilo). Ide o tzv. školenie vína. Následne sa víno prefiltruje a naplní do fliaš, ktoré sa uzavrú skrutkovým, skleneným alebo korkovým uzáverom. Cesta hrozna až do fľaše sa týmto krokom končí.

Víno na vašom stole

Výroba vína je zložitý, dlhodobý proces, počas ktorého musíte zosúladiť jednotlivé postupy (od výsadby a starostlivosti o vinič, cez správne načasovaný zber, až po kvasenie a zrenie vína), aby ste dosiahli požadovaný výsledok. Lahodné a harmonické víno, ktoré si otvoríte u vás doma.